Termín hodových slávností sa zvyčajne viaže k historickému míľniku obce,
väčšinou k samotnému vzniku alebo vysväteniu prvého kostola. Vrábeľské
hody sa v dávnejšej minulosti zvykli konať v auguste pri príležitosti
katolíckeho sviatku Nanebovzatia Panny Márie. "Traduje sa však, že
miestni gazdovia presvedčili farára, aby hody presunul na druhú
októbrovú nedeľu, čiže na čas, keď v pivniciach zreje burčiak a kačice
sú dostatočne vykŕmené," priblížila históriu hodov Tóthová Skačanová.
Autori knihy Vráble na prelome tisícročí Jozef Trubíni a Mikuláš Marko
spomínajú hodové zábavy, ktoré boli vždy po 7. októbri a trvali od
nedele až do utorkového skorého rána. V pondelkové ráno sa tradovala
ceremónia prijímania 15 a 16-ročných chlapcov do mládeneckého stavu.
Zábavy sa organizovali v miestnych hostincoch a do tanca hrala ľudová
hudba Pecekovcov, Piťovcov, Karvaiovcov a Bukaiovcov.